"vravel si, že je krajšia" hovoril Julko každej mojej frajerke.

"vravel si, že je krajšia" hovoril Julko každej mojej frajerke.

Nikdy som mu nepovedal inak iba Julko. On mne zase Jurko a pri tom sme spolu nič nemali. 😉 Teda okrem úprimného priateľstva, ktoré si budem vážiť do smrti. Pre mňa to bol veľký človek. Nielen vzrastom, ale aj srdcom. Mentor, legenda ale hlavne to bol veľmi dobrý priateľ. Jeho humor ma oslovil hneď ako som ho spoznal. Na jednej strane vzbudzoval rešpekt, ale keď zistil, že si jeho krvná skupina, o zábavu bolo razom postarané.

Bol som na vysokej škole v internátnom rozhlasovom štúdiu Rapeš, keď prišiel vtedajší vedúci Peťo a hovorí: "Mám pre vás na leto brigádu". Budeme chodiť po Slovensku na autách a robiť promo pre Hitproduction. Hovorím - waw idem do toho - a vtedy som zistil, že jedným z majiteľov je Julko.

Roky plynuli, my sme každý rok robili promo akcie s Julkom a zbierali cenné skúsenosti a prehlbovali priateľstvá. Vždy keď som priniesol ukázať na festival nejakú priateľku a predstavil ju Julkovi, zaznela nejaká trefná poznámka, za ktorú Julka moje frajerky nemali rady, no ja som ho za to miloval. "vravel si, že je krajšia" hovoril Julko každej mojej frajerke. Potom prišli aj na telo otázky... Napríklad, keď som chodil s Betkou sa ma pred ňou pýta: "Jurko a koľko je Bete rokov?". No nevedel som či mám povedať 4 alebo 22 😂😂😂

Vtip ktorý, mi utkvel v pamäti je o chlapcovi z nadácie dúha... Keď nepoznáte prišli ste o veľa. Bolo to na Duchonke roku 2009 keď som ho počul prvýkrát a od vtedy je to môj obľúbený. Chodili sme spolu po VIP zóne robili si srandu, samozrejme za podpory jeho úžasnej ženy Aďky, ktorá somnou v ten večer zažila moje "taj-či" cvičenie ukončené lakťom v guláši... Jaaaaj tak veľa zážitkov a tak málo spomienok. Naaaa šak čo budeme, spomínať na pracovné úspechy?

A teraz už vážne. JULKO bol ten, ktorý ti zavolal o desiatej večer so slovami "tu krajské riaditeľstvo úradu pre ochranu duševného zdravia, počuli sme že ste na tom biedne, ideme si po vás" vtipálek. Hneď, keď som počul jeho notoricky známy hlas som vedel kto to je. 

Ale nie, teraz naozaj vážne. Vždy pomohol, vždy poradil. Poznal na Slovensku milióndvestoosemdesiattisíc ľudí a pamätal si ako slon. Vždy hovoril, Jurko tu sú dvere máš ich otvorené, no prejsť už musíš sám.  

Nie nie nie ešte jedna krásna storka... 😂😂
Čítaj toto... 

Pred 12timi rokmi sme robili ako každé leto promo. Išli sme z Duchonky priamo do Žiliny. Bolo dosť prašno, čo bude podstatné neskôr. Pohoda máme čas dali sme parádu akciu kde sme sa ako klasika 23 roční mládenci rozj**li na kašu, ale že úplne na ma-ti-ce. Deň potom sme napriek tomu ráno stáli pripravení na Žilinskom námestí s rozloženou aparatúrou, úsmevom a veľkou bolesťou hlavy. Vtedy sa Štefo otočí na autá a hovorí mi. "kokos tie autá sú zaprášené jak hovädo, treba ich umyť". Tak dávaj, kýbel, fontána, voda umýva sa jedna radosť prichádza predajca. Chytá infarkt následne telefón a volá. O minútu na to mi zvoní telefón. Julko. "čo robíte Jurko? Leštíme autá..." Odpovedal som a Julko na to:" Hovno Leštíte umývate ich vo fontáne (a to už dosť hučal...) volal mi zástupca značky po infarkte... Čo ste k*ti? Naje*ť sa vieš jak ruský pilot ale umyť normálne autá to nie...." to už Aďka v pozadí spustila taký hurónsky smiech, že o chvíľu som sa smial aj ja, aj Julko aj všetci okolo čo od počúvali tento hovor.... No nič. Krásne časy a s radosťou na ne spomínam.

Julko a teraz pár slov pre teba. Ďakujem ti za každé otvorené dvere, za príležitosti, ktoré si mi dal. Za to, že som mohol spoznať tvoju úžasnú dcéru a ženu. Za tvoj humor, za tvoje rady a pomoc. 

Julko nezabudneme! NIKDY!